Majo Lacko: Çˇro potu (zbierka bŕ˛®ëźˇ poviedok)

majo lacko

ç ˛o potu zbierka bŕ˛®ëŞ poviedoç¨Ąk a inďż˝xtov z obdobia 1992 - 1995

neha

priÂšlo na mńźźłlovko Neha
nebadane, po Âšpiç¬ˇch, asi Âľavďż˝om
celkom ma to chytilo
odrazu som takďż˝ďż˝T>
Âškoda, Âže som sŕ«Ľ/FONT>

cencďż˝ bratislave

bacuÂľatëź–ietnamci voÂšli bez zaklopania
nedbŕ«Ľ/FONT>
na konci tohoto storoç¨ˇ vyrastajďż˝cďż˝FONT>
z ministerskej rě¬ły
nedbŕ«¬ aj ja mŕ« rě¬łu
priletel na ńłź¨olub, pozrel sa
na mńźźˇ zasa odletel
mohlo to byÂť aj horÂšie, uÂž som si zvykol :
som straÂšne inteligentnďż˝nďż˝omnďż˝ipnďż˝T>
vloçŞą uÂž nepadajďż˝ ich to nebavëşŻFONT>

dnes

dnes je popolcovďż˝treda
to je hroznçşŻFONT>
len ç trocha zasvieti slnko
tďż˝ó˘§Żdcovskďż˝ŕµĄíźşaçĄ
vyliezaÂť zo svojich brlohov
a obsadëź¶Âšetky laviçŞą
ç «ajďż˝svoju letenku do neba

kriÂštof

kriÂštof sedëź®a zemi a ďż˝ osobne hÂľadďż˝ç¤¬
toto ma robëź®eÂšÂťastnďż˝NT>
moÂžno prěŁĄ leto ale dovtedy tu nevydrÂžě« sedieÂť
keby som bol recyklŕłŻr, ale nie som
nie som ani to
kriÂštofove myÂšlienky dnes plynďż˝mi pomaly
vypil priveÂľa ç Şu
Âštve ho hlavne to, Âže jeho slovnďż˝ŕ˛Żba nestaé« na to,
aby ich mohol vyjadriÂť
keby som mal viac peń », moÂžno by to pomohlo
ale asi nie, iba by som viac pil a fajç¨¬ a jedol
keby som niekoho miloval, ale ani to nepomďż˝ pretoÂže ja
nebudem nikoho milovaÂť, veíź®emilujem ani seba
keby som bol mladÂšëźˇlebo starÂšëźˇlebo krajÂšëźˇlebo ÂškaredÂšë¬®.
kriÂštofovu hlavu obklopilo ç¨Ąrne mraçŻ depresie
a nech robëˇ¨o robëźłtŕ«Ą sa zvĺ¨šuje
aj kriÂštofova hlava rastie a napadajďż˝bizarnçźyÂšlienky
-som inteligentnďż˝ ani to nepomďż˝
tďż˝lienku si aj zapě˛ˇl
ale po chvě«© ju zaÂškrtal, pretoÂže poprvçź®ie
je inteligentnďż˝ druhçźŁelçźŞe to piç®¶ina
kriÂštof si napokon zaç ¬ uvedomovaÂť, Âže je v absolďż˝/FONT>
bezvďż˝skovej situŕ˘©i

po Âštyroch hodinŕ˘¨ ho to preÂšlo
postavil sa, voÂšiel do svojej izby, vytiahol zo skrine
biele triçŞŻ, zobral ç¨Ąrnu fixku a napě˛ˇl nađş®†ONT>
SOM INTELIGENTNŰ AÂŽ TO BOLËĽ/FONT>

listy od horoskopa

drÂží v ruke poslednďż˝ku
a vieÂš, Âže nehodí Âšestku
é¬´aÂš horoskopy v ç łopisoch
jedinçź¬isty pre teba

ty uÂž nie si schizofrenik
zvesil si zo stien zrkadlďż˝FONT>
a poveÂšal svoje fotografie
v Âživotnej veÂľkosti
poç´Şem tvoju pieseđźˇĄz slov

zvolil si si samojedinosÂť, ako boh
a nie si s tďż˝kojnďż˝T>

mŕ« chlpy na nohŕ˘¨
pozerŕ« sa z okna
mŕ« odvrŕłĄnďż˝r
na rukŕ˘¨ mŕ« prsty
spoé¬´al som ich, je ich desaÂť
pä› na jednej ruke, pä› na druhej
je to v poriadku
mďż˝ ěłť pokojne spaÂť

mono a jeho priatelia

Mono poéą¶a monofonickďż˝bu. Aj jeho priatelia.
Mono robëźonochromatickçź¦otky. Jeho priatelia tieÂž.
Mono je monoteista, aj jeho priatelia sďż˝ONT>
Mono Âžije monotňą Âživot.
Aj jeho priatelia.

budem pokraç®¶aÂť

neviem vysloviÂť ďż˝NT>
ani sa ma nepďż˝reç¬ ja som Âšportovec
ale to si mi nemal urobiÂť fredy
je mi z teba smutno

pomaly nastupuje î ¬Âšia pasáśĽ/FONT>

ja budem pokraç®¶aÂť

hlavne na to nemysli
tu ma má¬ má hodinu ç łu
rob si so mnou ç chceÂš
naprěŞ¬ad mi mďż˝ vyfajç©ť
ja viem, Âže fajéš iba lightky
ç si myslí¬ som uÂž dosÂť Âšialenďż˝ONT>
disharmň¨ˇ, budeme cďż˝s veÂľkou radosÂťou
cďż˝vpred, vo vlastnďż˝apajach
iba ak by sme necďż˝

polovica motďż˝olovica smrti
my mŕ¬Ą ç ł, ç «ďż˝ŕ± iba slŕµˇ
naç toÂľkçźŻtŕą®iky, jeden ako druhďż˝T>
jeden : ?
druhďż˝/FONT>

ja budem pokraç®¶aÂť

o vzduchu, hlasoch a inďż˝ciach

- Kďż˝a ! - rozç¤łol nervňąą hlas zadymenďż˝ch malej izby. Vlastne ho vóˇ¤Ł nerozç¤łol. To sa len tak pí™Ą.
- VÂšak to, - ozval sa druhďż˝denďż˝ny hlas. MajiteÂľ znudenč§Ż hlasu sa vá˝ˇl v posteli, pofajç¨Ąval marlborku a listoval v Amatč±łkom RŕŁ©u roçŻk 1973. Mal ç¨Ąrne kuç¤˛avçź¶lasy, ç¤˛stvo ostrihançŞŤ ale to nie je podstatnç¬Ľ/FONT>
-Kďż˝a ! - nervňąą hlas opä› rozç¤łol vzduch po tom, ako si jeho majiteÂľ uÂľavil ďż˝m păłťou do skrine. Chví˝µ bolo ticho. bolo poçµť tikanie buděŞˇ a zvuky ŕ´´ z ulice.
- VÂšak to. - oneskorene preç¤łol hlas uÂž aj tak znaçĄ rozç¤łanďż˝ch druhďż˝venďż˝čą®y hlas.

Ak to takto pó©ŁĄ î ¬ej, o chví˝µ uÂž bude vzduch ďż˝ uç¤łanďż˝NT>

polovica motďż˝FONT>

ahoj s prě˘¨uÂťou choíź°rećşŻFONT>
zovÂšadiaÂľ
prechŕŁşka disharmonickďż˝â±ˇmi
dovoÂľte mi aby som sa ospravedlnil
nechuÂť v ruke obesenca visëˇŻalej
snâ sa to nikdy neskoné«Ľ/FONT>
pďż˝a ma preç je to takçź®esďż˝nçşŻFONT>
vravě« mu je to radosÂť zo Âživota
povedal Âže skó°ź˛adosÂť zo smrti
t o s p o l u s ďż˝ s ëşŻFONT>
v tej riflovej bunde sa cěł©m veÂľmi rockovo, asi takto
AHOJ AHOJ AHOJ
ja som romantik ale nehovor to nikomu
radďż˝ my, ě˛«aÂť vo vlasoch, fďż˝ obrvy, bledçşŻFONT>
vtedy to bolo veÂľmi tajuplnçşŻFONT>
VÂŠAK ?
a aj bledçşŻFONT>
ďż˝ mokrëźˇko Âšedivçź«efy so Âšedivďż˝asmi
ç vlastne chcem, uÂž viem, chcem poçµť tlkot tvojho srdca
my sme my a to nŕ« celkom staé«Ľ/FONT>
malçź˛ozdiely v maskovanëşŻFONT>
hudba v mojej hlave
dráť¤ec v mojich ďż˝h
poíźło mnou na polostrov
ja chcem byÂť farboslepďż˝T>
zelenďż˝ň¬Ş zelenďż˝rŕµˇ, zelençźŻç§Ľ/FONT>
ÂžltçźŻç§¬ modrçźŻç§¬ hnedçşŻFONT>
(aj muchy majďż˝je muchy)
zapamăłˇj si, ak nŕ©¤eÂš v Âživote dieru, urç¨´e nikam nevedie

tŕłŻ bŕ˛Ąđź©Ą veÂľmi krŕł«a

vreckovďż˝

-Rentgen. NechŕŻĄm ÂľudëŞ ktorëź´o mďż˝piÂť...NechŕŻĄm sŕ« seba.
-No vidí® KoneçĄ pozná ten pocit, ktorč¬µ holdujem uÂž niekoÂľko rokov. Imro preruÂšil svoju vďż˝, zobral fÂľaÂšu, nalial si, poloÂžil fÂľaÂšu, zobral pohŕ°¬ priloÂžil si ho k ďż˝ a labuÂžně˘«y si odpil, -Ten bŕ©ĄçŻ˝ pocit z dobre vychladenej zelenej bonparovej malinovky ! Zamyslel sa. Poslednçź´ri vety, ktorçź°adli v dusne mŕ©Żvej pizzč±©e, sa mu zdali vtipnçŞ ba dokonca zaujě¬ˇvç¬ Napil sa eÂšte malinovky a potom riekol :
-ParŕŁˇ! PrěŁĄm domov a napí™Ąm poviedku. ZaçĄ sa to takto:

Â„-Rentgen. NechŕŻĄm ÂľudëŞ ktorëź´o mďż˝piÂť...NechŕŻĄm sŕ« seba.
-No vidí® KoneçĄ pozná ten pocit, ktorč¬µ holdujem uÂž niekoÂľko rokov. Imro preruÂšil svoju vďż˝, zobral fÂľaÂšu, nalial si, poloÂžil fÂľaÂšu, zobral pohŕ°¬ priloÂžil si ho k ďż˝ a labuÂžně˘«y si odpil, -Ten bŕ©ĄçŻ˝ pocit z dobre vychladenej zelenej bonparovej malinovky !" ÂŠtefan sa usmial a povedal mu na to :
-Hovoril som, Âže tvoje poslednçź°oviedky nestoja za nić¬ Imro sa len pousmial a ÂŠtefanovu poznŕ¬«u ignoroval. Hneíźˇko sa vrŕł©l domov a pozrel si svoj obÂľďż˝ Televěą®ëź«lub neslyÂšě¤ch, sadol si za pě˛ˇcëźłtroj a zaç ¬ ÂťukaÂť na ç¨łtďż˝er:

Tu prestal, pretoÂže nevedel pokraç®¶aÂť. Nakoniec sa rozhodol, Âže to tam aj skoné«® ÂŠtefan mal asi pravdu, jeho poslednçź°oviedky nestoja za nić¬Ľ/FONT>

zaloÂžme si novďż˝ s novďż˝konmi
ako kaÂždďż˝vny filozof
a nevracajme sa z neho, aby sme sa nestretli s paradoxmi
poî¬Ą sa hraÂť na dospelďż˝FONT>
ja budem tato, ty budeÂš mama
tak mi nieç uvar, som hladnďż˝T>
a uprac tu, je tu bordel

rozprŕµ«a o princeznej s hnisavďż˝lom

PoloÂž hlavu na svoje ruky bez toho, aby si ju oddelila od tela a snaÂž sa zaspaÂť. Ja ti budem rozprŕµˇÂť rozprŕµ«u na dobrďż˝. BudeÂš maÂť zatvorençźŻç§¬ budeÂš uvoÂľnenďż˝budeÂš dďż˝hlboko a pomaly, budeÂš poçµť mó¨ź¨las , muchy, ktorçź¬ietajďż˝izbe a psov, ktorë štekajďż˝ tmavďż˝iciach. Toto je tďż˝ozprŕµ«a: Bola raz jedna prechladnutďż˝zakliata princeznďż˝ ktorďż˝ola neÂšÂťastnďż˝pretoÂže bola prechladnutďż˝zakliata a hrdlo mala boÂľavçźˇ plnçź¨nisu. Postihla ju totiÂž kliatba zlej sudiçŞą, ktorďż˝ej povedala pri kolě˛«e : Â„Vyrastie z teba krŕ˛®a a mďż˝Âžena, ale nenŕ©¤eÂš si Âženě˘¨a, lebo sa ti zapŕ«© hrdlo, zaçĄ hnisaÂť a hnisaÂť neprestane. Vnďż˝hrdla sa obalëź¨lienmi, ktorçź˘udďż˝aly a nezastaviteÂľne hnisaÂť , hnis sa bude Âšě±©Âť do vÂšetkďż˝chacě˘¨ ciest a poznaé« tvoj dych odpornďż˝znesiteÂľnďż˝achom, ktorďż˝dëź«aÂždč§Ż nŕŻˇdněŞˇ. Z tohto neÂšÂťastia Âťa mďż˝vyslobodiÂť jedinďż˝c, ktorďż˝ maÂť dobrç‹Šsrdce a dlhďż˝k. A tak princeznďż˝ŕ˛´la do krŕ˛ą, avÂšak ç®łkoro ju napadol neprě©Ąmnďż˝l krçŻ˝ch mandlëŞ ktorďż˝ozÂšě±©l na celçź¨rdlo. KráĽŤ pozval vÂšetkďż˝kŕ±Żv z celč§Ż krá˝Żvstva a blěą«eho okolia, ale nik jej nemohol pomóŁ›® Preto sa smrad z jej hrdla Âšě±©l po celom hrade a po rokoch aj po celom krá˝Żvstve. VÂšetci boli neÂšÂťastnë¬ Napokon zŕµˇny hnusnč§Ż smradu prenikli aj do inďż˝á˝Żvstiev a zacěł©l ich mladďż˝ŕ˛®y princ Peter, ktorč§Ż volali Â„Princ, ktorďż˝ hnis a inçź®echutnosti". Keíź®áŤ zachytil onen zŕŻˇch, rďż˝sa pobral smerom, odkiaÂľ prichŕŁşal a napokon sa dostal aÂž k hradu. Obklopoval ho vzduch presďż˝hnisavďż˝parmi zmieÂšanďż˝vďż˝ Channel ć¬ 5, ktorďż˝ala tieto vďż˝zamaskovaÂť. Princ, ktorďż˝á™ˇl Channel ć¬ 5, ako aj ostatnçź¶oń µ«y nachŕŁşajďż˝a vo vzduchu, si nasadil plynovďż˝ku a vkroç¨¬ dnu. Po chvě«© naÂšiel princeznďż˝jej komnate, stiahol si masku a poteÂšilo ho, Âže smrad hnisu bol takďż˝nďż˝ Channel ć¬ 5 nebolo vóˇ¤Ł cěł©Âť. Tu schytil princ princeznďż˝ nŕ±µç¨ˇ, vrďż˝ju pobozkal a vylěąˇl jej jazykom vÂšetok hnis z hrdla ako i nadbytoçŻ© hlieny v dutinŕ˘¨ lebeçŻ˝ch. Potom slastne zamÂľaskal a prehltol sliny. Bolo Âže to radosti! I zavial silnďż˝or a odvial vÂšetok zŕŻˇch prećźş ná™¨o krá˝Żvstva. A vtedy povedal princ princeznej: StaneÂš sa mojou Âženou. A hneíź¶ystrojil kráĽ velikŕłku svadbu, na ktorďż˝val vÂšetkďż˝ddanďż˝kde bolo toÂľko věˇ, Âže vÂšetci pijďż˝odujďż˝dodnes, ak sa eÂšte neotrŕµ©li.

UÂž spí ?

smrÂť autostopom

Sedí v bare, zdvihneÂš obrďż˝a ç nevidí ? Pod ně«Ť ÂštyridsaÂťosem pŕ˘oÂžkovďż˝abiç¨Ąk . Hrkďż˝kďż˝dďż˝ Myslí si : boÂže, vy ste oÂžratç¬Ľ/FONT>
Volá obsluhu - prosě« si lienky.
Lienky nemŕ¬Ą.
NemŕłĄ ? A toto je ç¬ pďż˝a a odhá±ˇÂš obrďż˝
Fě§ˇ, divëźła çˇšně© s veÂľkďż˝rpurovďż˝kmi pod oç i a mizne.
Lienky stŕ«Ą hrkďż˝ - hrkďż˝kďż˝ONT>
Ale Âťa odpě˛ˇl ten çˇšně©¬ myslí si.
Je ti smutno.
Obzerá sa.
A v tom ju zbadá® V kďż˝Velikďż˝otnďż˝boÂžkovďż˝abiçŞµ s volkmenom. Sedëź´am, hrkďż˝i, pozerďż˝a do blba, jednou rukou cmďż˝iktaky a druhou stopuje. Zomiera.

---

Beavis a Butthead pozerajďż˝evěą®u inscenŕ˘©u Kostrowickč§Ż polievky SmrÂť autostopom so ÂŠtefanom Kvietikom v hlavnej ďż˝.
Ká§Żvito mykajďż˝vami.
Zrazu sa Butthead otoé« k Beavisovi a hovorëžş
Hey, Beavis, is he a negger ? Hh.hh.h.

poviedka o Âžukerovi pukerovi a citrň®¶ej Âšupke

Ide citrň®¶ďż˝upka na husÂľovďż˝ert.
Ale citrň®¶ďż˝upka nemďż˝ěłť na husÂľovďż˝ert.
Preç nemďż˝ěłť citrň®¶ďż˝upka na vďż˝ďż˝ovďż˝cert?
Ozaj, preç ?
Lebo ju stretol ÂŽuker Puker a pďż˝:
Hej, citrň®¶ďż˝upka, kam ideÂš ?
Idem na husÂľovďż˝ert.
Ale ty nemďż˝ ěłť na husÂľovďż˝ert, hovorëźŞej ÂŽuker Puker.
Aha..., pochopë šupka.

MoÂžno to vÂšak bolo takto:
Stretne ÂŽuker Puker citrň®¶ďż˝ku a pďż˝:
Kam ideÂš, Âšupka?
Na husÂľovďż˝ert.
ÂŽuker Puker ju chyt medzi ukazovŕ© a palec, stisne a hovorë¸Ľ/FONT>
Nikam nepó©ŁĄÂš.
Dobre teda - Âšupka na to.

ja som princeznďż˝FONT>
so semenom na ç¤¬e
ale inâ¦ som
ďż˝ nesmelçşŻFONT>
dievçźĽ/FONT>
ja som princeznďż˝FONT>
s nŕŁŻrom na mozgu
ale za to mŕ«Ľ/FONT>
postavu bohovskďż˝NT>

snaÂžě«Ľ/FONT>
sa
pě˛ˇÂť
çĽ/FONT>
najkratÂšie
verÂše
aby
sa
vŕ«Ľ/FONT>
to
ÂľahÂšie
é¬´alo
-
viděłĄ
Âže
to
nie
vÂždy
pomŕ§ˇ

vlani vlani

kritika moçł¬ moćź«ritiky, pravda, s mierou
lenÂže kde je viera a kde je kriÂštof
kriÂštof je î ¬eko a viera tieÂž
(keíźłi stratenďż˝kedy ti mďż˝pomóŁ› Viera)
stieraçŁ neprě©Ąmnďż˝citov majďż˝ ç robiÂť

kriÂštof mďż˝as depresiu a zas pí™Ą poviedky bez deja, je mladďż˝ mesiac ďż˝ sŕ«Ľ/FONT>
za poslednçź¤ve hodiny si uÂž trikrŕ˛ vyhonil a Âštvrtďż˝ nemďż˝/FONT>
bolëź¨o hlava aj vtŕ©Ľ/FONT>
oç¨łtil gitaru od semena, zobral ju do rďż˝ONT>
hÂľadal nejakďż˝ňŁ¨µ ale pâ§©l sa mu iba E mol
tak hral stŕ«Ą E mol a spieval si k tomu je mi na piçł¬ boÂže ako mi je na piçłĽ/FONT>
po pol hodine pretrhol najtenÂšiu strunu, tak sa na to vykaÂšÂľal
teraz sedëŞ pozerďż˝a cez sklençź˘alkň®¶çź¤vere na kamelota
s ç¤˛venou bundou s nŕŻ©som Novďż˝/FONT>
nalieva si vody do ukradnutč§Ż krě§ľa
vypije a nalieva si eÂšte raz
vypije dopoly, oděŁĄ na zŕ˘¨od
éą˛a, v tom sa mu postavëşŻFONT>
zaçĄ sa dráť¤iÂť, ale nemďż˝sa odbaviÂť ani po desiatich minďż˝
tak si sadne, ç «ďż˝Âž zvăŁ®e, zdvihne sa, schovďż˝i ho do nohavěˇ¬
vrŕł© sa do izby, zoberie si cigarety, obleç¨Ą kabŕ˛¬ zamkne za sebou
a sadne do prvej elektriçŞą

Autor : Majo Lacko