(nasleduje skladba Hormóny v unplugged verzii)
...A tá pesnička má už nejaký ten
dník a vidím, že vás stále baví...Počuli ste naživo skupinu S.V.S. vo Fun
Rádiu. Teším sa, že ste si priniesli tie gitarky a že ste nám trošku zahrali.
Chlapci, kto vymýšľa tieto texty, prosím vás pekne?
- (Ado:)
No Majo
- Majko? A to tak tvoj vlastný
život ťa inšpiruje?(No jasné, tejto otázke sa nikdy
nevyhnem...) Alebo to je skutočne len fór, nadsázka - povedz nám
niečo.
- No priznám
sa, že som to písal, už keď som mal tých 18 preč. Takže už to nebolo také
aktuálne, ale inšpiroval má vtedy náš bubeník (vtedajší), ktorý mal vtedy
asi 15 rokov a ním to teda dobre mrskalo.
- Ešte mi povedz, či ten Hex sa
tam vyskytuje, pretože naozaj máte radi túto skupinu, alebo sa to proste
krásne rýmuje?
- Aj tak
aj tak, bolo to v dobách, keď sa Hex vtedy ešte dosť hodne počúval medzi
tými ľuďmi, čo som ja poznal, v tej vekovej kategórii, a pôvodne to bolo,
že "počúvam Nirvánu a Hex", ale kámoš povedal: "Prečo by tam mala byť Nirvána,
keď tam môže byť S.V.S.
- Samozrejme. A obzvlášť, keď tá
už nefunguje, že? Takže takto ste to lepšie urobili. Vy ste nahrávali v
štúdiu Ebony. Koľko pesničiek ste tam nahrali?
- Tam sme
boli nahrávať akurát v marci dve pesničky - Hormóny a ešte Žiarivú krásu
- dúfam že aj tá sa dočká niekedy premiéry u vás a predtým sme nahrávali
v Leopoldove a všetko sme si to platili z vlastných peňazí.
- Chlapci, zaujalo ma dosť do slovo
peniaze v tejto chvíli. Viete prečo? Predstavte si, že z jedného detského
domova ja som dostala nejakú poštu, ešte do MiniFun hitparády a tam stálo,
že vám strašne pekne ďakujú za tom že ste im detičkám tam priniesli nejaké
ovocie a nejaké proste veci... Vy ste takíto?
- No. To
bol nápad našeho manažéra a som veľmi rád, že má takéto myslenie.
- Povedzte nám niečo o tom...
- Doteraz
sme nezarábali na hudbe...
- ...nevyzeráte totiž, že by ste
boli nejakí milionári zrovna...
- ... tak
sme mali pocit, že aj tak na tom nezarobíme nejaké veľké peniaze, takže
výťažok z tej nahrávky, čo sme urobili v októbri, venujeme detským domovom.
- Mhm. My tu máme vo Fun Rádiu
takéto jedno CD s niekoľkými pesničkami, to ste vlastne kedy splodili?
- Toto bolo
nahrávané v septembri - októbri.
- A tu je teda aj tá spomínaná
pesnička Kekse. Tú vymyslel kto?
- To som
robil, no v podstate ja.
- Takže zase nechceš žiadne kekse,
iba chleba s maslom a s trochu horčice by si chcel. hej?
- Hej.
- To naozaj máš rád?
- No... (smiech)
- Dobre, poďme si zahrať ešte jednu
teraz pesničku a potom pôjdeme pokračovať v rozhovore. Čo si dáme, Kekse,
alebo vyberiete niečo iné? Máte tu aj novšie nejaké CDčko? či chcete ešte
naživo hrať?
- Ale nie,
dáme si tie Kekse...
...Pripomenuli sme si prvý hit skupiny
S.V.S., teda prvý hit pre nás, pretože my sme vlastne spoznali túto skupinu
až prostredníctvo tejto pesničky. Skupina S.V.S. je s nami v štúdiu. Chlapci,
bol predtým nejaký iný hit vo vašom okolí? Zrejme hej, keď už existujete
šesť rokov.
- My sme
fungovali vyslovene lokálne a tých obľúbených pesničiek bolo viacej. Kopec
z nich nie je nahraných profesionálne a chystáme sa na to a tešíme sa na
to.
- Predstavme si ešte zvyšok skupiny
- kto tam ešte je a čo ste to za fešákov
- V jadre
zostavy sme štyria, je tam basgitarista Peter Saxa alebo Axel a bubeník
Dušan Černý. Často pozývame iných ľudí, napríklad na jednej nahrávke hrala
moja sestra na husliach aj spievala, potom kopec ďalších ľudí.
- Ale vy máte aj menežéra, ktorý
sa o vás stará a on žije tu v Bratislave? Ako je to s ním vlastne?
- On je tiež
z Nového Mesta nad Váhom a tu robí v Rade mládeže Slovenska - to je taká
mládežnícka organizácia - tak, robí čo môže.
- Takže, dá sa skontaktovať s vami.
Nie je problém keď vás niekto chce zavolať na koncert, tak nie je problém
sa nakontaktovať.
- Jasné.
Žiaden problém.
- Keď som spomenula koncerty, hrávate
často?
- Dosť často.
Teraz máme problémy, lebo basgitarista je na vojne a tie priepustky sa
ťažko vybavujú, ale ináč často.
- A nejakého náhradníka nemáte
za neho?
- My nechceme.
Nechceme robiť takéto veci.
- Prečo? Povedz.
- My sme
kolektív...
- ... máte sa radi? Ste dobrá partia?
- Hej.
- Budú nejaké koncerty v blízkej
dobe? Aby sme mohli upozorniť našich poslucháčov na to.
. Teraz sa
práve skončila taká koncertová doba, ale bude v Žiline, teraz v sobotu
bude v Novom Meste, na Zelenej Vode v tom areáli bude otváranie sezóny
a vŽiline nejak začiatkom, myslím že 7.7. s Hexom.
- (Ado:)
Jedenásteho to bude.
- Chlapci a povedzte nám trošku
viac o sebe. Basgitarista je na vojne. To sme si už povedali. Ale čím sa
normálne živíte, čím ste vlastne okrem toho, že ste muzikanti.
- (Ado) Tak
ja som ako jediný už skončil vysokú školu a teraz pracujem ako ekonóm v
Novom Meste nad Váhom.
- Baví ťa to?
- (smiech)
Nie... baví ma to.
- Teraz povedz, chcel by si prestť
s týmto zamestnaním a venovať sa len muzike a živiť sa muzikou?
- Chcel by
som. Veľmi.
- A ty Majko?
- No, ja
som študent..
- Čo študuješ, povedz.
- Študujem
psychológiu a ekonómiu.
- Baví ťa psychológia? Prečo si
si vybral na štúdium psychológiu - práve?
- No baví
ma to. Zaujíma ma to. Priťahuje ma to. Je mi to blízke.
- To sa mi páči. A či si to ešte
chcel povedať?
- Že ešte
ekonómiu pri tom študujem a to ma zase až tak nenapĺňa...
- Tú psychológiu budeš môcť využívať
- a možno práve aj textoch aj v hudobnej dráhe...
- Ale nerád
by som to zneužíval.
- Prečo zneužíval? Ale ono myslíš
si, že sa vieš tak nejak prostredníctvom práve tejto vedy nejako dostať
do duší poslucháčov a vedieť, že čo áno, a čo nie?
- Myslím,
že to je skôr otázka vrodeného talentu ako výuky, tieto veci.
- Tak ale môžeš sa niečo priučiť,
nie?
- Môžem...
- (smiech)
- Ale napáči
sa mi predstava, že by som k tomu mal takto vedecky pristupovať, hehe.
- Nedávno mi jedno dievča povedalo,
že chce študovať psychológiu z toho dôvodu, že chce vedieť dobre vychovávať
svoje dieťa. A ja som mu povedala práve to, že tam to bude určite aj vec
talentu, že sa to celkom naučiť nedá.
- Hej.
- A ešte sme nepovedali, čo robí
bubeníček.
- Študuje.
- Tiež študuje, hej? A teraz mi
povedzte, je ťažké presadiť sa z Nového Mesta nad Váhom, alebo si myslíte,
že bude treba sa presťahovať do Bratislavy? Ako to máte vymyslené?
- No, je
to problém. V týchto malých mestách nefunguje kultúra, u nás nie je žiaden
klub, ale v poslednom roku, to začalo ožívať, ja neviem, asi taký nejaký
synergický efekt, že keď jedna kapela začne fungovať, tak aj ostatné vidia,
že to má nejaký zmysel, vidia pred sebou ten cieľ, takže začína to ožívať
aj tam. Ale určite majú výhodu bratislavské kapely. Jednak sa poznajú navzájom,
je tu kopec akcií, kopec koncertov a nie je problém.
- Pravda je aj taká, že skupina
I.M.T. Smile je z Prešova a prišlo k nejakej takej väzbe. Ono keď sa tá
skupina veľmi páči, tak to asi nejako ide. Keďže náš čas už uplynul, tak
nič iné vám želať nemôžem, len to, aby ste sa páčili, dúfam, že Hormóny
zabodujú aj v našej MiniFun hitparáde. Chlapci ďakujem vám, že ste prišli
medzi nás, držím vám palce a keď budete mať niekde nejaký koncert, nejaké
vystúpenie, dajte nám vedieť. Za návštevu v štúdiu ďakujem skupine S.V.S..
Ešte názov tej pesničky-
- Žiarivá
krása.
- Papá, čau.
- Ahojte.
Ako to
tak sledujem, všetky hudobné skupiny alebo sóloví speváci sa priklonili
k anglickým textom. Ako je na tom S.V.S.?
U nás sú v prevahe takisto anglické
pesničky. Ale všetko je to vec momentálnej tvorby. Väčšinou je to tak,
že u slovenských kapiel chcú médiá hrať len slovenské pesničky. Čo sa týka
angličtiny, tá stavia na tom, že je zvučná, a preto sa aj texty lepšie
skladajú.
Do akej
miery je pre vás dôležitý imidž? Zmenili ste ho aj vy?
Sme presevdčení, že by sme mali
mať imidž, ale nikdy sme sa k tomu nedostali. Príroda nás obdarila
takými tvárami, že nie je o čom.
Myslíte
si o sebe, že ste slávni?
Nevieme, čo je to byť slávni, ale
prekvapilo nás, keď sme zistili, že nás ľudia počúvajú. Slávni budeme až
vtedy, keď nás budú počúvať v Európe a Afrike. Ide o to, aby ľudia vedeli,
čo hráme
Ako to
teraz vyzerá u vás so ženami? Máte to ľahšie ako predtým?
So ženami sme nikdy nemali problémy.
Začneme s tým až po vojne. (3. svetovej)
Aký je
váš ženský ideál?
Mário: Žena musí byť sympatická.
Ženy sú tvory z inej galaxie. Kapela SVS verí v ženskú inteligenciu a vie,
že ženy potrebujú voľnosť. Keď im dáte voľnosť, máte ju automaticky aj
vy.
Peter: Ja uvítam, keď je sympatická
a vie, čo chce.
Majo: Dôležité je vyžarovanie osobnosti.
Výzor nie je dôležitý. Som romantik a možno by som uprednostnil tmavovlásky.
Ado: Páčia sa mi blondínky, ale
nepohrdnem ani tmavovláskou.
Dušan: Jednoznačne červenovlasé.
Ako by
ste pomenovali štýl hudby, ktorú hráte?
Rozdiel medzi hudbou a športom
je, že v hudbe nie sú pravidlá. My hráme niečo špecifické. Nerozoberali
sme slovenskú scénu a hráme si to, čo chceme. Hráme jeden druh hudby. Čo
hráme? Musíme spraviť poradu, kde sa na tom dohodneme. Ale je to kombinácia
nezávislej britskej scény hlavne z okolia Manchestru, nová vlna - elektronická,
punk, šesťdesiate roky - pop, rock, DJ Bobo, Jackson Five.
Hormóny
je pieseň, ktorá zabodovala na popredných miestach v hitparádach slovenských
rádií. Čerpali ste z vlasdtných skúseností, alebo ste hľadali inšpiráciu
niekde inde?
Táto pesnička vznikla už pred štyrmi
rokmi, presnejšie mesiac pred maturitou. A inšpiráciou bol Lopez, ktorý
mal vtedy krásnych pätnásť rokov. Myslím, že nič viac k tomu netreba dodať.
Vlani ste
pripravili jedno krásne prekvapenie pre deti. Plánujete v tom pokračovať?
Kapela SVS venovala deťom z detského
domova ovocie od výmyslu sveta a určite v tom chceme pokračovať.
Chceli
by ste niečo špeciálne odkázať vašim fanúšikom?
Sme veľmi radi, že novomestská
scéna ožíva a fanúšikovia sa nemusia báť, že SVS skončí, pretože ešte len
yačína. Budeme veľmi radi, keď sa naši fanúšikovia budú so svojimi prosbami
obracať na náš fanklub:
Tomáš Gróf, Považská 2, 91501 Nové
Mesto nad Váhom, tel 0905 383272
A toto je správa pre podnikateľov,
ktorí by chceli mať do činenia s SVS.
P.S. Podnikateľ, zavolaj do klubu,
prosím !
A tu je vysvetlenie pre skratku
SVS: "Samovražda v sebaobrane", alebo pre dnes "Knedľa v krku".
Ako som neskôr pochopila, kapela
má pre túto skratku vymyslených veľmi veľa zaujímavých zvratov...
Rozhovor pripravila: Katarína Vitková